Veľkonočné zvyky a veľkonočné trhy v Rakúsku

Ak si chcete odniesť domov kúsok Rakúska, navštívte niektoré z mnohých veľkonočných trhov s výrobkami umeleckých remeselníkov a veľkonočnými špecialitami.

Mnoho ľudí hovorí, že Veľká noc, je najkrajšie obdobie roka – istotne je však najpestrejšie. V rakúskych regiónoch žiari kultúrne dedičstvo všetkými farbami, či sú to pestré vajíčka, nádherné jarné kvety alebo ozdobené kytice bahniatok, ktoré sa svätia v kostoloch na Kvetnú nedeľu. Spoločné vyrábanie ozdôb a zdobenie predstavuje chvíle plné radosti zo života, ktoré spájajú celé generácie.

Na Veľkonočnú nedeľu má veľkonočný zajko plné ruky práce: v domoch a záhradách schováva pestré vajíčka a malé darčeky, ktoré najmä tí najmenší hľadajú s rozžiarenými očami. Dospelí si zase užívajú regionálne, veľkonočné špeciality: od krehkého Veľkonočného barančeka po sladký Reindling.

Živé remeslá a pestré trhy

S radosťou z prichádzajúcej Veľkej noci sa trhoviská v Rakúsku napĺňajú životom. Umelecky zdobené vajíčka, kytice bahniatok alebo ručne vyrezávané figúrky – trhy sú výkladnou skriňou rakúskych remesiel.

Veľkonočné obdobie v Rakúsku je ideálnou príležitosťou ako originálne zažiť tradície a jarné prebúdzanie prírody. Od výrobkov umeleckých remeselníkov cez kulinárske lahôdky až po živé zvyky – Veľká noc je sviatkom pre všetky zmysly.

Upozornenie:

Náš zoznam ponúka prehľad veľkonočných trhov v spolkových krajinách, ale nemusí byť úplný. Všetky termíny na rok 2025 ešte nie sú známe. Údaje sa snažíme priebežne dopĺňať a aktualizovať. Nakoľko môže prísť k náhlej zmene termínu, navštívte, prosím, aj webovú stránku príslušného regiónu, resp. kontaktujte miestnu turistickú informačnú kanceláriu.

Veľkonočné trhy
Dolné Rakúsko
Tirolsko
Vorarlbersko

Veľkonočné zvyky v Rakúsku

Veľkonočný somárik

Ak navštívite Salzbursko počas Veľkej noci, zažijete veľa pôvodných zvykov, ako je napríklad sprievod s veľkonočným somárikom v obci Puch pri Salzburgu. Za účelom stvárnenia príchodu Ježiša do Jeruzalema je zvykom niesť v sprievode dreveného somára s postavou Krista sediaceho na jeho chrbte. Puchský somár pochádza zo 17. storočia. Každý rok na Kvetnú nedeľu nesú členovia miestneho krojového súboru cez obec asi 100 kg ťažkého somára s uzdou z mušlí z morských ulitníkov a postavou Krista s vetvičkou bahniatok.

Veľkonočné ohne

K starým tradíciám patria aj veľkonočné ohne, ktoré osvetľujú nočnú oblohu v častiach Salzburska, Štajerska a Korutánska. Po niekoľko týždňov stavajú chlapi často až 10 metrov vysoké, umelecké vatry z dreva. V noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu ich zapália. Ako mnohé ďalšie veľkonočné zvyky nie je pálenie ohňov kresťanský, ale pohanský zvyk. Dnes sa však veľkonočný oheň interpretuje ako symbol radosti z Kristovho zmŕtvychvstania.

Lietajúce zvony

Počas Svätého týždňa pred Veľkou nocou zvony nezvonia: podľa legendy totiž na Zelený štvrtok odletia do Ríma a rozozvučia sa znova až na Veľkonočnú nedeľu. Ich úlohu v tomto čase plnia chlapci s rapkáčmi "Ratscherbuam“. Rapkáče sú drevené nástroje, ktoré pri otáčaní vydávajú hlasný praskavý zvuk. Deti chodia s rapkáčmi po obci, hovoria porekadlá a spievajú pesničky.

Maľované vajíčka

Zvyk maľovania veľkonočných vajíčok je rozšírený v celom Rakúsku a pochádza z 12. alebo 13. storočia. Obyvatelia Lungau zdobia vajíčka celkom unikátnym spôsobom: na veľkonočnom stole nesmú v košíku chýbať tzv. „Grawirlacheier“. Pri ich príprave sa uvarené vajíčko položí na ľanové plátno, na ktorom sú rozložené lístky trebuľky (nem. nár. „Grawirlach“), krókusy (nem. nár. „Kasbleamen“) a cibuľové šupky. Vajíčko sa zabalí do ľanu, zaviaže na oboch koncoch a na niekoľko minút sa ponorí do farby na vajíčka. Takto vzniknú na škrupinke veľmi jemné, jedinečné vzory.

Veľkonočné obdobie v Rakúsku

Čo jedia ľudia v Rakúsku na Veľkú noc?

FAQ

Existujú sviatky, ktoré si ľahko zapamätáte: Vianoce sú vždy 24. decembra, Nový rok je vždy 1. januára. S Veľkou nocou je to však celkom inak: raz sa veľkonočné vajíčka hľadajú v marci, inokedy v apríli. Spolu s dátumom Veľkej noci sa následne presúvajú aj ďalšie sviatky, ako Nanebovstúpenie Krista a Turíce, ktoré sú v Rakúsku dňami pracovného pokoja. Prečo je to tak?

Dôvod leží 1.700 rokov v minulosti: na Prvom nicejskom koncile v roku 325 sa zhromaždení biskupi a cirkevní funkcionári dohodli, že Veľká noc sa bude oslavovať vždy v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Nedeľa bola zvolená preto, lebo štyri evanjeliá Nového zákona zhodne hovoria, že Kristus vstal z mŕtvych v „prvý deň v týždni“, teda v nedeľu.

Obdarúvanie sa veľkonočnými vajíčkami má historické i symbolické korene.

Pôvodne sa v pôstnom období nesmeli jesť žiadne vajíčka. Preto ich ľudia varili, aby dlhšie vydržali. Varené vajíčka často farbili na červeno, aby ich bolo možné rozlíšiť od surových.

V stredoveku boli vajíčka súčasťou dávok pre lénnych pánov alebo sa nimi platilo nájomné.

Vajíčka tiež symbolizujú zmŕtvychvstanie, nový život a plodnosť – darovanie vajíčok siaha naspäť do 13. storočia.

V Rakúsku sa dodržujú rôzne veľkonočné zvyky v závislosti od regiónu.

Typické je tzv. "Ostereierpecken", kedy dve osoby ťuknú o seba uvarené vajíčko a neporušené vyhráva. Počas Kvetnej nedele sa posväcujú zdobené bahniatka. Za účelom stvárnenia príchodu Ježiša do Jeruzalema je zvykom niesť cez obec dreveného somárika s postavou Krista sediaceho na chrbte. Od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele zvony v mnohých kostoloch mlčia – hovorí sa, že „odleteli“ do Ríma. V tomto období nahrádzajú zvonenie dievčatá a chlapci drevenými rapkáčmi.

V noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu horia na mnohých miestach v Rakúsku veľkonočné ohne, ktorých svetlo symbolizuje nový život. Na Veľkonočnú nedeľu hľadajú deti v Rakúsku pestré vajíčka a malé darčeky, ktoré priniesol veľkonočný zajko. Oslavy majú aj svoju kulinársku stránku, napríklad v podobe veľkonočnej šunky, chleba Osterpinze či korutánskeho koláča Reindling.

Veľkonočné trhy v Rakúsku sa konajú tradične v marci a apríli – podľa toho, kedy bol prvý jarný spln.

K Veľkej noci patria v Rakúsku výnimočné kulinárske lahôdky – veľkonočná šunka, pletenka „Godnküpfi v regióne Mostviertel“, chlieb Osterpinzen, korutánsky koláč Reindling či medovníkové srdcia.

Informácie o ochrane klímy

Prečo sú zvyky a tradície trvalo udržateľné?

Udržiavanie zvykov a tradícií v Rakúsku je úzko späté s trvalou udržateľnosťou. Tradície ako zháňanie dobytka z hôr, živé zvyky a regionálne remeslá svedčia o veľkom rešpekte voči prírode a jej zdrojom. Tieto zvyky prispievajú k pochopeniu a uvedomeniu si hodnoty flóry i fauny a podporujú environmentálne povedomie.

Zvyky a tradície však posilňujú aj sociálnu udržateľnosť: tradičné oslavy, ako sú stavanie májov, Veľká noc alebo Vianoce podporujú zmysel pre komunitu a spoločné angažovanie sa za starostlivosť o región. Aj Nehmotné kultúrne dedičstvo oceňuje tradičné rituály, zvyky a remeslá, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

Mohlo by vás tiež zaujímať

Objavte to najlepšie z Rakúska!