Vianočný čas v Rakúsku
Rakúsko miluje vianočné trhy, vianočné pečivo a advent

Advent trvá v rímskokatolíckej cirkvi 22 až 28 dní a vždy zahŕňa štyri nedele.

Advent znamená v preklade „príchod“, čím sa myslí Kristovo narodenie. Toto zvláštne obdobie sa v Rakúsku spája s mnohými zvykmi, ktoré pochádzajú čiastočne ešte z predkresťanských čias. Typické sú pred advent spoločné pečenie vianočného pečiva, radosť z adventného kalendára, družné posedenia a/alebo spev či hra na hudobné nástroje v kruhu rodiny, stretnutia s priateľmi na vianočných trhoch, výroba vianočných ozdôb či viazanie adventných vencov.

Vianoce sú kresťanský sviatok. Na Štedrý deň, 24. decembra, slávia ľudia narodenie Ježiša Krista. Kresťania veria, že Ježiš sa narodil ako Boží syn pred viac ako 2000 rokmi, aby priniesol ľuďom spásu. Spoločné prvky Vianoc sa však už dávno osamostatnili od náboženstva a Vianoce slávia aj ľudia bez vierovyznania. 

Vianoce sú typickým rodinným sviatkom, kedy sa často stretáva viacero generácií pri spoločnej slávnostnej štedrej večeri. Vianoce sa považujú za sviatok lásky a pokoja. Ľudia sa väčšinou zhromaždia okolo ozdobeného vianočného stromčeka, na ktorom svietia sviečky a pod ktorým sú položené darčeky. Postupom času si každá rodina vytvorila vlastné zvyky, ako spolu prežíva tento večer. Tradičná vianočná pieseň Tichá noc, svätá noc však nechýba takmer nikde.

Adventný veniec sa po prvýkrát objavil v Nemecku v roku 1839 a postupne sa stal obľúbeným symbolom Vianoc aj v Rakúsku. Veniec so štyrmi sviečkami vždy plnil funkciu kalendára. Každú adventnú nedeľu sa na ňom zapálila sviečka, ktorá ukazovala, koľko času zostáva do Štedrého dňa.

Adventný kalendár má v kresťanstve dôležitú úlohu od 19. storočia. Podobne ako adventný veniec pomáha merať čas do príchodu vianočných sviatkov. Prvé „okienko“ sa otvára 1. decembra. Prvý adventný kalendár sa objavil údajne v roku 1851, pričom prvý tlačený exemplár uzrel svetlo sveta v roku 1902. Dnes sú veľmi obľúbené kalendáre vlastnej výroby, keď sa fantázii a stvárneniu nekladú žiadne medze.

Vianočná jedlička ozdobená vianočnými guľami, sladkosťami, sviečkami a inými ozdobami je pre mnohých ľudí vyvrcholením Štedrého dňa. Pod vianočný stromček sa kladú darčeky, ktoré si ľudia vzájomne slávnostne odovzdajú. Vyzdobený stromček so sviečkami, cukríkmi a jabĺčkami nadchol aj Werthera, hlavnú postavu z románu Johanna Wolfganga von Goetho „Utrpenie mladého Werthera“ z roku 1774.

Korene vianočného stromčeka pôvodne siahajú až k pohanským zvykom, kde symbolizoval životnú silu a plodnosť. Katolícka cirkev však tento nekresťanský zvyk (dlhý čas) odmietala. Až v polovici 20. storočia bolo povolené stavať vianočné stromčeky aj v katolíckych kostoloch. Dokázateľne prvý vianočný stromček priniesla do Viedne v roku 1814 Fanny von Arnsteinová, vplyvná dáma vtedajšej spoločnosti, a zvyk sa veľmi rýchlo ujal v mnohých viedenských meštianskych rodinách. V 19. storočí prišlo k intenzívnemu zalesňovaniu jedľových a smrekových porastov za účelom pokryť vysoký dopyt. V rámci ekologického spôsobu života v domácnostiach stále viac prevláda „rastúci vianočný stromček“, ktorý je zasadený v kvetináči a na Vianoce sa používa opakovane.