Gustav Klimt
Miloval ženy, umenie a jazero Attersee
Okrem založenia svojej „Zlatej éry“ a známych dekoratívno-ornamentálnych stvárnení žien z prostredia bohatého viedenského meštianstva objavil Klimt krajinu ako ďalšiu preferovanú tému svojich malieb.
Gustav Klimt našiel pokoj a inšpiráciu, ktorú hľadal pre svoje dielo, pri jazere Attersee v regióne Salzkammergut. Vznikli tu pôsobivé krajinomaľby, v ktorých sa prejavilo jeho nadšenie pre kvetinovú farebnosť prírody.
Prehľad diel Gustava Klimta
Klimt sa narodil 14. júla 1862 v Baumgartene pri Viedni a svoju kariéru začal historizujúcimi obrazmi. Asi od roku 1890 stále vo väčšej miere rozvíjal svoj nezameniteľný expresionistický štýl s typickými plošnými ornamentmi.
V roku 1897 vystúpil z umeleckého spolku Künstlerhaus a založil združenie Viedenská secesia, čím vlastne vyhlásil boj štátnym normám pre umenie. Legendárny je Klimtov pôžitkársky životný štýl, charakteristický okrem iného opulentnými večerami a o jeho početných vzťahoch s dámami z vyššej spoločnosti sa špekuluje dodnes. V posledných rokoch života sa Klimt stal mimoriadne vnímavý voči pôsobeniu prírody na zmysly človeka. Maľoval ľudoprázdne krajinky, v ktorých akoby čas zostal stáť. Sú to obrazy pozemského raja, kde vládne večné leto. Klimt zomrel 6. februára 1918 vo Viedni.
Ak chcete obdivovať Klimtove diela v Rakúsku, môžete sa popritom kochať aj jedinečnou architektúrou – napríklad v modernom Leopoldovom múzeu, galérii Viedenskej secesie alebo v prepychových sieňach Horného Belvedéru. Mimoriadnym skvostom je Klimtova vila vo viedenskej štvrti Hietzing: tamojší záhradný domček používal maliar počas svojho posledného obdobia tvorby ako ateliér a dielňu.
„So zamilovanou ženou môžete robiť všetko, čo chce ona,“ tento výrok asi najslávnejšieho rakúskeho maliara, zástupcu secesie Gustava Klimta, vzbudzuje pozornosť i dnes. Klimt vedel ako zaujať: či už svojím umením, svojou originálnou osobnosťou alebo savoir vivre. Ako si však tento maliar v modrej pracovnej halene dokázal získavať ženy, zostane jeho tajomstvom. Kráľovná kvetín ruža pravdepodobne zohrávala veľkú úlohu nielen v jeho dielach, ale aj pri uchádzaní sa o priazeň jeho milovanej. Žiadny iný kvet tak nesymbolizuje lásku a vášeň ako ruža – a tomuto vábeniu nemohol odolať ani taký pôžitkár ako Klimt.
Klimt miloval a zbožňoval ženy, a hoci sa nikdy neoženil, mal sedem detí s rôznymi partnerkami. Okrem vášnivej aféry s jeho múzou Emiliou Flögeovou sú známe aj jeho milostné avantúry s 19-ročnou Almou Schindlerovou (neskoršie Mahlerovou-Werfelovou) a mnohými modelkami napríklad Máriou Učickou a Mariou (Mizzi) Zimmermannovou. S emancipovanou módnou návrhárkou Emiliou Flögeovou spájal Klimta celoživotný vzťah. Bola jeho „človekom na celý život“.
Maliarove múzy
Miliardy kvetov vyžarujú nespočetne veľa farieb a farebných odtieňov v sprievode jemných alebo prenikavých, sladkých alebo trpkých vôní.
Krásy prírody a atmosféra pri jazere Attersee inšpirovali pri umeleckej tvorbe mnohých maliarov, skladateľov a spisovateľov. O slávnej minulosti svedčia dodnes vily pri jazere Attersee, kde svoju letnú dovolenku trávili maliar Gustav Klimt, hudobný skladateľ Gustav Mahler a literát Heimito von Doderer: vily Orléans a Ransonnet sa zmenili na hotely s názvom vila Weiss a Grafengut, vila Paulick ponúka prehliadky a vila Polese v súkromnom vlastníctve pravidelne otvára svoje brány na verejné čítania.
Klimt a jazero Attersee
Gustav Klimt miloval dobré jedlo a veľmi rád to riadne preháňal. Podľa slov jeho umeleckých kolegov „si s očividným zaľúbením pochutnával na opulentných jedlách, pričom si z každého chodu doprial dve až tri porcie a keď bol pozvaný k priateľom, vždy pre Klimta rezervovali dvojnásobné množstvo“. Raňajkovať zvykol tento pozoruhodný umelec často v podniku Meierei Tivoli neďaleko parku zámku Schönbrunn, kde si obyčajne vybral kávu, kysnutú bábovku a šľahačku; večer patrili k jeho obľúbeným jedlám roštenka na Girardiho spôsob alebo teľací brzlík à la Tegetthoff. Vo viedenských reštauráciách a kaviarňach veľmi ľahko pochopíte, prečo bonviván Klimt tak miloval túto nadčasovú klasiku.