Johann Strauss (mladší)
Schani a kráľ valčíkov
Kolíska valčíka
"Teraz chce tento darebák Johann písať ešte aj valčíky, a pritom o nich nemá ani páru!“ - tak znejú slávne slová Johanna Straussa (staršieho). Keď sa povie "valčík", ľudia zvyčajne myslia na jeho syna Johanna, ktorý prišiel na svet 25. októbra 1825 ako najstaršie zo šiestich detí Johanna a Anny Straussovej vo Viedni. Aby sa „Schani“, ako ho všetci volali (Johann vo viedenskom dialekte), tiež stal hudobníkom, to jeho otec, svetoznámy skladateľ tanečných kompozícii a dirigent, vôbec nechcel. Úradujúcim kráľom valčíkov bol napokon on! Otec Strauss sa dokonca snažil zabrániť debutu svojho syna dňa 15. októbra 1844 v „Dommayerovom kasíne“ – no márne. „Teraz to nami zatrasie od hlavy po päty ako elektrina … veď ten hore pracuje ako galvanická batéria, až iskry lietajú,“ napísal jeden z uchvátených kritikov o vtedy ani nie 19-ročnom juniorovi za dirigentským pultom. „Talent sa zriedka dedí z otcov na synov, ale o Straussovom synovi môžeme skutočne povedať, že je rodený valčík!“
Po smrti Beethovena a Schuberta začala na viedenskej hudobnej scéne nová éra, ktorá bola spojená so svižným tempom dynastie Straussovcov. Johann Strauss skomponoval prvý valčík vo veku šesť rokov a keď vystriedal svojho otca ako riaditeľa orchestra, nebolo možné jeho úspechy zastaviť už ani mimo Viedne. Od roku 1863 viedol dvorné plesy a vo Viedni začala nová tanečná epocha.
Čo to má ale spoločné s Viedenským valčíkom, ktorý bol v roku 2017 vyhlásený za Nehmotné svetové kultúrne dedičstvo UNESCO? Viedenský valčík čerpal z jedného z najstarších moderných spoločenských tancov medzi mešťanmi a nebolo povolené ho tancovať vo vyšších kruhoch až do Viedenského kongresu (1815), lebo bol považovaný za nevhodný. Až oveľa neskôr s rozvojom meštianstva, keď sa salóny otvorili krásnym umeniam, plesy získali svoje miesto na dvore a keď Viedeň strhla pôvodné mestské múry, sa otvorila cesta v ústrety novej vzletnej epoche, tzv. zakladateľskému obdobiu (nem. Gründerzeit).
Valčík "Na krásnom modrom Dunaji", známy aj ako "Dunajský valčík", je „neoficiálna štátna hymna Rakúska“.
Viedeň Johanna Straussa
Rodný dom Johanna Straussa (mladšieho) pripomína pamätná tabuľa a reliéf s portrétom. Neďaleko sa nachádza Café Sperl, kde môžete začať deň pri viedenskej káve melanž a „raňajkách á la Sperl“. Asi po 5 minútach chôdze sa dostanete na viedenský trh s lahôdkami Naschmarkt. O niekoľko domov ďalej leží divadlo MusikTheater an der Wien, kde sa v roku 1874 konala premiéra Straussovho „Netopiera“. Smerom do centra mesta nájdete Straussovo múzeum s multidimenzionálnou trvalou expozíciou o Johannovi Straussovi. Po pár krokoch prídete do kostola Karlskirche, kde sa skladateľ 28. 05. 1878 – iba sedem týždňov po smrti svojej manželky Jetty – oženil s herečkou Angelikou Dittrichovou. Na opačnej strane stojí budova Viedenského hudobného spolku, ktorý je domovom viedenskej Spoločnosti priateľov hudby. Na otváracom plese v roku 1870 tu dirigovali bratia Straussovci, v súčasnosti sa v Zlatej sále konáva Novoročný koncert Viedenských filharmonikov.
Za rohom tróni Viedenská štátna opera, kde bola v roku 1892 prvý raz uvedená jediná Straussova opera „Rytier Pásmán“. Na návšteve Domu hudby, interaktívneho hudobného múzea, si môžete vyskúšať virtuálne dirigovanie. Ulica Kärntner Straße vás potom dovedie priamo k Dómu sv. Štefana, kde sa Johann v roku 1862 zosobášil so svojou prvou manželkou Jetty Treffzovou. Po ulici Wollzeile sa dostanete k parku Stadtpark, kde kráľa valčíkov v roku 1921 zvečnili s husľami v rukách a jeho socha sa stala obľúbeným fotomotívom. V neďalekom Kúpeľnom salóne Hübner koncertoval Johann často s oboma bratmi. Straussove koncerty si tu vypočujete aj dnes, rovnako ako v Oranžérii zámku Schönbrunn, kde kedysi vystupoval osobne i Mozart. V reštaurácii Meierei im Stadtpark, pôvodnej predajni mlieka vedľa rieky Viedenky, sa môžete naobedovať a potom pokračovať po bulvári Ringstraße k Dunajskému kanálu. Tu napísal Strauss vo svojom niekdajšom byte Dunajský valčík.
Tip: pútnickým miestom pre Straussových fanúšikov je House of Strauss
Vieš, ja sa tak bojím, keď som sám
Johann Strauss (mladší) bol tri razy ženatý a jeho manželky často manažovali jeho kariéru. Prvá manželka, Jetty Treffzová, bola speváčka. Spravovala Straussove financie a podporovala jeho imidž záletníka, čím mu zvyšovala popularitu. Jej smrť v roku 1878 po 15 rokoch manželstva Johanna hlboko zasiahla.
O niekoľko týždňov sa oženil s oveľa mladšou herečkou Angelikou „Lili“ Dittrichovou. Toto manželstvo bolo krátke a skončilo po 4 rokoch, keď Lili opustila Johanna pre riaditeľa divadla Theater an der Wien. Johann bol veľmi urazený, a preto presunul premiéru svojej operety „Noc v Benátkach“ do Berlína.
Tretia manželka, Adele Straußová, sa o Johanna starala podobne ako Jetty. Aby sa s Adelou mohol oženiť, prestúpil Strauss dokonca na evanjelickú vieru. Adele mu zostala verná až do smrti a starostlivo spravovala jeho pozostalosť. Dosiahla i predĺženie autorských práv k jeho dielam tzv. „Lex Johann Strauss“.
Alternatíva k Straussovi
Ak si myslíte, že valčík je možné tancovať iba na melódie rodiny Straussovcov, ste na omyle. V uplynulých desaťročiach vzniklo nespočetne veľa svetoznámych popových a rockových hitov v rýchlom trojštvrťovom takte, okrem iných i „Love on the Brain“ od Rihanny a „Somebody to Love“ od skupiny Queen. Nižšie nájdete výber moderných pesničiek, na ktoré je možné perfektne tancovať viedenský valčík:
That’s Amore - Dean Martin
Breakaway - Kelly Clarkson
Kiss from a Rose - Seal
Delilah - Tom Jones
Love on the Brain - Rihanna
Have You Ever Really Loved a Woman? - Bryan Adams
Bed of Roses - Bon Jovi
Somebody to Love - Queen
Perfect - Ed Sheeran
Piano Man - Billy Joel
Que Sera, Sera (Whatever Will Be, Will Be) - Doris Day